Základnou témou zbierky V ja ma Dagmar Čaplyginovej je básniaci jazyk slov. Slov zbavených obvyklej služobnosti a teda náhle iných vo svojich možnostiach a premenlivých vzťahoch medzi sebou navzájom a skutočnosťou. "Jáma" v názve zbierky sa iba predložkou a preťatím premieňa vo vzťahu k "ja" takmer magickým spôsobom. Slovo pádu, zákernosti a pasce sa drobným posunom otvára úplne iným možným významom. Básnik Miloslav Topinka tento priestor za rečou nazýva "žiarečím", priestorom, "kde vzniká nová citlivosť k slovu, ku gestu, tvaru i zvuku." To všetko platí v najvyššej miere pre prvotinu Dagmar Čaplyginovej. Jedným z výrazných rysov jej poézie je hra so spodobou slov, s obnažovaním a prisvojovaním si ich koreňov alebo len ich tušeného alebo počutého súzvuku. Ale pozor! Zážitky slov tu sú úplne podriadené autorkinmu osobnému zážitku, jej vízii. A tak môže čitateľ napríklad len žasnúť, koľko fazet milostného vzťahu sú schopné zo seba vydať slová „za rečou“. A potom je tu však ešte jedna neprehliadnuteľná vec. Esprit autorky, v tej miere v kraji vskutku vzácny.