Zmrzačený veterán druhej svetovej vojny prichádza s najmladším synom na matkin hrob. Syn si znenazdajky všimne, že otcovi kanie po tvári slza, a svet sa mu obráti hore nohami. Náhle si uvedomí, že ani vojaci nie sú ukuti z ocele – že aj oni plačú. V mene Otca (aj Syna) je ladné a harmonické prozaické dielo s občasnými zábleskami poézie, prestúpené odkazy na denník autorovho otca z obdobia vojny. Na pozadí synovského zamyslenia nad mužnosťou sa v ňom rozprávač pokúša rozkryť, čo je pravda a čo mýtus.