Vtáčkove básnické texty oslovili básnika Andreja Stankoviča a najmä hudobníka a speváka Filipa Topola, ktorý časť jedného z nich, upravenú a doplnenú jeho bratom Jáchymom - Zbohom a reťaz - naspieval. Tento piesňový text dosiahol veľkú popularitu. Vtáčkovo básnické dielo patrí k nepominuteľným hodnotám českej poézie sedemdesiatych rokov. To, že doteraz nevyšlo tlačou, bol veľký literárny dlh, ktorý je teraz konečne splatený.

Básnická kniha je poslednou doposiaľ nevydanou edíciou významného literárneho kritika a editora Jána Lopatku (1940-1993). Miroslav Ptáček bol úplne neznámy mladý severočeský básnik bez akéhokoľvek kontaktu s českou literárnou scénou či undergroundom. Zrejme cestou autom na Hrádeček sa s ním úplne náhodne zoznámil Václav Havel v roku 1979. Ten vyzval Jána Lopatku na usporiadanie samizdatovej edície Ptáčkových pozoruhodných básní, v mnohom pripomínajúcich básne Egona Bondyho, ktorého však Ptáček nepoznal a nikdy nečítal. Ján Lopatka edíciu pripravil v samizdatovej Edícii Expedície, avšak takmer celý náklad bol zabavený a zničený, zachovali sa iba dva strojopisné exempláre. Vďaka nim teraz vychádza pozoruhodné Ptáčkovo básnické dielo prvýkrát tlačou, doplnené podrobnou edičnou poznámkou Jána Šulca a životopisným medailónom už zosnulého autora z pera Evy Hrubej, doplneným obrazovou dokumentáciou.