Ocitáte sa v opare či hmle. Každým veršom opar hustne as každou básňou prichádza nová otázka ako začiatok ďalšieho poznania. Čím dlhšie hmla básní plynie, tým zreteľnejšie sa ukazuje obrys odpovede. Túžite utíšiť potrebu porozumieť životným pravdám, žiadate odpovede. Opakovane zakúšate nádej, že ich dostanete, čo vás núti dychtivo čítať ďalej. Odpoveď v zbierke neprichádza, ale jej čítaním niektoré odpovede nachádzate sami v sebe. Inokedy prenikáte do najintímnejších častí partnerských vzťahov a vidíte tam sami seba. Načo prostredníctvom osobnej spovede jedincov nahliadnete do ich vnútra. Odhaľujú sa vám tie najsúkromnejšie vnemy a najosobnejšie pocity. Je to opojné, takmer návykové. Básne sa na nič nehrajú. Takmer s detinskou ľahkosťou preberajú skutočnosť, ľudské rozjímanie, ale aj seriózne filozofické témy, ku ktorým sa stavajú priamo, vo svetle každodennosti.