Sklamaný nezáujmom francúzskeho dvora a otrasený smrťou milovanej Émilie du Châtelet podľahne Voltaire niekoľkoročnému naliehaniu pruského panovníka Friedricha a prijme jeho ponuku robiť mu spoločníka. Emília, na svoju dobu veľmi vzdelaná žena s obrovským rozhľadom, ho ešte za života od tohto kroku odrádzala, no Voltaire verí naivnej predstave, že pruský kráľ je "filozofom na tróne". Friedrich si od pobytu slávneho francúzskeho filozofa na svojom dvore sľubuje nielen vylepšenie svojho obrazu, "svoj imidž", a zmnoženie svojej slávy, ale tiež dúfa, že Voltaire mu bude partnerom pre duchaplné rozhovory a korektorom jeho poetických a filozofických spiskov. Ako sa ale čoskoro ukáže, spisky za mnoho nestoja, a tí dvaja sa temperamentom, životnými postojmi a zvyklosťami natoľko odlišujú, že dôjde k rozkolu. Voltaire sa ocitá v nebezpečenstve a musí utiecť. Na úteku je však na kráľov príkaz zadržaný, je mu uložené domáce väzenie a zabavená batožina. Roztrpčený, sklamaný Voltaire musí znášať poníženie a zvolu svojich väzniteľov. Tí dvaja, kráľ a filozof, sa potom už nikdy nestretnú. Autor HJ Schädlich úsporne, no historicky precízne ukázal nezlučiteľnosť slobodného ducha s absolutistickou mocou. Zároveň čitatelia predkladá obraz Voltairovej milenky Emílie a ich vzájomnej, na svoju dobu veľmi osvietenej lásky. Obraz Friedricha ako filozofa na tróne sa ukázal byť iba ilúziou, presne ako to Emília predvídala.

Hans Joachim Schädlich (1935) pracoval do roku 1976 v Akadémii vied vo východnom Berlíne. Z inštitúcie však bol vyhodený, keď podpísal protest proti zvôli východonemeckých úradov, ktoré zbavili občianstvo pesničkára a básnika Wolfa Biermanna. Šikana zo strany režimu ešte zosilnela, keď Schädlichovi v západonemeckom nakladateľstve Rowohlt vyšla zbierka kritických poviedok "Versuchte Nähe". V roku 1977 mu bolo umožnené vycestovať. Žil v Hamburgu a od roku 1979 v Západnom Berlíne. Má na svojom konte celý rad prozaických diel a nespočetné množstvo ocenení.

Vydanie knihy podporil Goethe Institut.