Frekvencia milostných motívov a intenzita erotickej vášne v Holoubkových básňach z posledných piatich šiestich rokov, sústredených v zbierke Veselý cintorín, signalizuje závideniahodnú vitalitu a milostnú energiu snáď nevyčerpateľnú.
O zážitkovom pôvode Holoubkovej poézie niet pochýb už dlhšiu dobu a inak tomu nie je ani v súčasnosti. Vlastné zážitky básnik naďalej s obľubou sprostredkováva v mikropríbehoch nasýtených až fotografickými detailmi, s ktorými však nakladá rukou máčanou v surrealistickej krstiteľnici. Milostnú extázu však teraz počuteľne sprevádza aj existenciálna ozvena, evokácia milostného aktu je vrstevnatejšia, plastickejšia, drsnejšia.
K opakujúcim sa veršom konštatujúcim krásy života potom pribúdajú priznania plné splínu a skepsy, markantne u autora narastá sklamanie z toho, že nádej na spoločenskú zmenu sa rozplynula iba v striedaní izmov, zväčšuje sa básnikovo znechutenie z narkotickej dominancie konzumu.

Novú zbierku Holoubkovej poézie sprevádzajú ilustrácie Kristiana Kodeta, autorom doslovu je prof. Ľubomír Machala.