Nedávno som prekladal do slovenčiny "London Calling" od Clash. Ten text je priamo prerastený odkazmi, narážkami, zlomyseľnými vtipmi. Na prvý pokus skoro nečitateľné, na druhý a všetky ďalšie potom narastajúce "rozkoš z textu". S Patrikom Linhartom je to podobne. Jeho žánrom je prozaická miniatúra, jeho metódou divoká koláž videného, prečítaného, počutého, vyfantazírovaného. V hlavnej úlohe jazyk. Nie náhodou sa jedno z majstrových heteronym volá Pavel Jazyk. Cesta tu ide jednoducho sama k cieľu. Čo na tom, že autor píše rovnako už dvadsať rokov a kolekciu Vienna Calling mohol poskladať kdekoľvek inde na svete. Napríklad v Londýne. Napríklad v Duchcovej. Linhart je svoj. Neviem, kto mu to prišil, ale nikto mu to neodparí. Radim Kopáč