Je veľa toho, v čo básnik verí, sú to tie najzákladnejšie hodnoty, ktoré ľudský život ponúka: láska, priateľstvo, rodina, usilovnosť a tiež túžba zanechať na tomto svete po sebe stopu v podobe dobre odvedeného diela. Viera v pozitívne hodnoty života je však často sprevádzaná pochybnosťami, skepsou a strachom z nemožnosti dotknúť sa na tejto ceste dokonalosti, alebo aspoň k nej smerovať. To všetko s vedomím, že kultivácia ľudského ducha by mala byť povinnosťou a korunou všetkého ľudského smerovania na tejto zemi. Lebo:

„Medzi narodením a smrťou neexistuje nič významnejšie ako láska, čo je práve jedna z podôb vášne. To ďalšia je aj nenávisť, ale aj zaujatosť životným cieľom… Tak ako idú generácie za sebou v lineárnom historickom živote ľudstva, sa všetko opakuje. Každá generácia si to, čomu hovorím vášeň, používa mieru vrchovatú. A meniť svet? To je nádherná možnosť pre nás všetkých... Nie som falošný optimista, ale dobré divadlo bude mať svojho diváka večne. Pretože kontakt živej bytosti so živou bytosťou je nenahraditeľný..."

"… Rozlišujem divadlo len na dva žánre, a to divadlo dobré a nudné. Pomer hudby a hovoreného slova je mi ľahostajný. Možno preto, že si o ľudskej reči myslím, že je tiež hudbou. Nie je náhodou, že tá najväčšia dráma sa píšu vo veršoch. A verš nie je ničím iným ako nádherne rytmizovaným a melodickým jazykom. Pre mňa je aj činohra hudobná udalosť..."