Jakub Kujan (1983) sa narodil v Moste. Po dokončení strednej priemyselnej školy stavebný býval dva roky v Prahe. Potom študoval v Ústí nad Labem dejiny umenia, filozofiu a históriu. Od roku 2001 hral v punkovej kapele Linka 23 a potom presedlal na jazzrockové Tesilové vlny. Od svojich 26 rokov sa venuje písaniu poézie a krátkych próz. Jeho publikovanie nebolo nijako nápadné. Svoje prvé pokusy o poéziu prezentoval v internetovom časopise Divoké víno, v programe Mirka Kováříka Zelené perie av časopise Hosť. Potom sa na niekoľko rokov odmlčal. V súčasnosti žije v Litvínove a pracuje ako robotník. Toto je jeho prvá kniha. 1 Tvoja krása urazila mnoho žien. Povedal tak, aby ho počul len jej úsmev na pohári od piva. Boli večery, keď sa modlila, až k tvojmu srdcu, s ktorým nebolo možné hrať basket. Zviera je vždy, váš mlčiaci svedok, ktorému ste neodpustili jeho zotrvanie v raji. Človek je váš vrah, ktorý nemá zmluvu na neurčito. Krajina materiál, ktorým platíte za sebazničenie. A váš život? Sladký trest hercov bez angažmán 2 Je potrebné rozlúčiť sa s otcom. Jeho oči – večnosť, ktorá žiarli. Stisk ruky – nežnosť pri čistení pechotnej zbrane. Aj štrnásť dní pred smrťou pracoval s vervou, ako by mal odísť stavať katedrálu. Čo pánt do brány, to kameň, ktorý po ňom hodili, Čo pokľak, to pokora na poslednú chvíľu. A čo pohľad, to láska otca k synovi, ktorá o nás mlčala 3 Prial si si, aby sa jar upila namiesto teba. Nicotu nemožno opiť a konci je odmietnutý smäd. Bol si zabudnutý vlastným domom, ktorý sa ťa bojí viac, než démona na obraze. Nádej, nikým neočakávaná je prebudená z Šavelovho sna, a ide všetkým oznámiť, že sa sama musí zničiť. Tvoj priateľ celé roky plánuje samovraždu a čaká na najvhodnejší literárny manuál. Aj keď ste hriešni, nie je pre vás v pekle miesto. Nakoniec skončíte ako preparovaný homo sapiens v múzeu