Šplíchalova novela reflektuje dobovú atmosféru dezilúzie, ako ju po príchode sovietskych tankov v auguste 1968 prežívala generácia, ktorá v tomto roku maturovala. Roztvorila sa pred ňou priepasť, ktorá sľubovala fungovať "na večné časy". Niektoré odbory na vysokých školách boli (opäť) uzavreté, množstvo kvalitných učiteľov vyhodených, študenti boli bežne neprijímaní pre politické postoje vlastné, alebo rodičov; cestovanie bolo viazané na výjazdné povolenie a prídel devíz; kvalitná beletria i humanitne vedná odborná literatúra nesmela vychádzať, len výnimočne tu a tam niečo „prešlo“ za cenu kupčenia a ústupkov. Nastupujúca schizofrénia na začiatku 70. rokov zovrela spoločnosť. Každý v tom bol sám – ostatne ako vždy.