Po úspešnom debute Sprievody k popravám (2001) vydáva Michael Lorenc, člen básnického združenia KRB, druhú zbierku, v ktorej tepe halasovská dikcia, najskôr z obdobia Tváre. Darí sa mu v nej byť úsporný a pritom dostatočne oznamovaný a zbytočne nekašírovaný. Je to poézia vnútorná, hĺbavá, nehalasná, zato - ako bolo naznačené - halasovsky obsažná. Vnímavého čitateľa si získa svojou meditatívnosťou, jemnou metaforickosťou a závratnou túžbou byť k životu pravdivým zrkadlom.