Päťsto hladujúcich detí. Cesta dlhá šesť týždňov a štyritisíc verst. Kazaň 1923: v Povolží vypukol zničujúci hladomor. Mladý vojak Červenej armády Dejev, veterán občianskej vojny so súcitnou povahou, má za úlohu transportovať vlakom päťsto detí zo sirotinca do „dobre živeného“ Samarkandu, aby ich zachránil pred istou smrťou hladom. Avšak chýba všetko potrebné: zásoby, oblečenie, kurivo pre parnú lokomotívu a lieky. Na ceste zničenou krajinou, kde stále zúri občianska vojna, Dejeva sprevádza a na jeho prácu dohliada ľudová komisárka Biela, tvrdá boľševička. Tieto dva protiklady sa na čas stávajú jeden pre druhého nenahraditeľnými. Všade číhajú nezmieriteľní nepriatelia: utečenci, banditi, čakisti, kozáci. Dejov, ktorý sám nosí temné tajomstvo, sa nebojí rizika ani nebezpečenstva a je odhodlaný zachrániť detské životy za každú cenu. Najpredávanejšia ruská autorka sa vracia k ďalšej temnej kapitole sovietskych dejín.