Básne Daniela Soukupa akoby patrili iným časom: ich tvar má v sebe klasicistickú sošnosť. Čosi znepokojujúce sa tu ale rysuje, už to stúpa, už sa to sype, už to praská, už sa to rozuteklo. V priezoroch sa stretávajú pretínajúce sa línie, hranice a okraje na seba narážajú, prázdnota kypí obsahmi, zmiznutých hľadá ďalšiu zázračnú planétu, novú ustálenosť vecí. Daniel Soukup (1976) vyštudoval anglistiku, germanistiku a českú literatúru na Filozofickej fakulte UK. V rokoch 2002–2014 vyučoval na Literárnej akadémii Jozefa Škvoreckého, od roku 2014 pracuje na FF UK. Vydal básnickú zbierku Výhľad do skaly (2007), odbornú monografiu „Cigáni“ a česká dedina (2013) a preklady básní Wallace Stevensa (Učenec jedinej sviece, 2008) a Seamuse Heaneyho (Ľudská reťaz, 2018), kníh JH New 2011 a Idea univerzity, 2014) a Timothyho Radcliffa (Prečo byť kresťan?, 2017).