Zbierka Voľný spôsob sumarizuje doposiaľ nevydané básnické súbory a cykly Jozefa Jandu, ktoré vznikali od polovice sedemdesiatych do konca osemdesiatych rokov minulého storočia. Ako komplementárny ilustračný sprievod boli zaradené koláže, ktoré autor systematicky zostavuje od roku 2011. Spoločný menovateľ týchto slovných i výtvarných prejavov predstavuje bezpochyby mimoriadny dar nevymysleného - nevymysliteľného, spontánneho až nechceného, z podstaty objektívne -, tj z autentických procesov a stavov skutočnosti samej humoru:
,<br> "V rámci podmorského výskumu / sme pri dne narazili / na mohutnú vrstvu usadenín / utvorenú zo zvyškov námorných kapitánov / Najväčšiu časť z toho tvorili / ulity maličkých Cousteauov / ktoré na západoafrickom pobreží / boli používané ako výborné platidlo / a to presne do príchode bieleho muža."

Aj napriek tomu však Jandove texty pôsobia a tiež fungujú ako biograficky skutočný, žitý živel, organická bunková matrica či kadlub, do ktorých básnik priebežne a nárazovito nalieva zjavne dosť paradoxne usporiadaný chaos svojho vnútorného i vonkajšieho sveta-zážitku. Táto senzitivita už nepotrebuje literárne korektné, "mätúce" sofistikované okľuky, čas a priestor života a básne tu aspoň v istej výraznej a zaznamenaníhodnej miere a štruktúre splýva v jedno jediné, pretržité, slastne trýznivé kontinuum:

"...nič mi nebaví chcel by som žeriav a zdvíhať veci do vajšky a potom ich púšťať až by sa roztrieskali vo zem tie veci vo zem na malý kúsky s vypúlenejma vočima na stene čmárá sprostiarne kdepak ten na neho si len tak niekto nepríde s poľutovaním vám musím oznámiť že dnes v dopoludňajších hodinách mi zomrela pravá poltopánka ľavá sa ešte trochu cuká ,vrr vrr' povedal vlk v rozprávke a začali s Karkulkou holdovať z jednej strany zoo az druhej pedofílii..."