Básnická zbierka.
Vlasta Dvořáčková
narodila sa 27. 2. 1924 v Žďári nad Sázavou. Absolvovala reálne gymnázium v Havlíčkovom Brode av rokoch 1945-1949 študovala češtinu a poľštinu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity. Od roku 1950 bola jazykovou redaktorkou v nakladateľstve Práce, 1952-1954 redaktorkou Štátneho nakladateľstva krásnej literatúry, hudby a umenia, neskoršieho Odeonu, kam sa po rokoch strávených v slobodnom povolaní vrátila roku 1965. Redigovala preklady z nemčiny, angličtiny.
V tom čase spolupracovala s časopismi Máj, Svetová literatúra a Literárne noviny aj s Československým rozhlasom, hlavne s redakciou stanice Vltava. Svoju prvú zbierku Veterný deň vydala v roku 1957, po nej nasledovali Len galéria (1959), Čistá rieka (1962), Medzi chodcami (1962), Hvízdanie na prst (1964), Nechať odísť pram (1968) a verše pre deti Uletelo čapí pero (1969). Napísala niekoľko rozhlasových hier (Špička ihly, Zelený svet, Cnosť českej šľachtičnej, Kyslé jablko, Zvláštna nota) aj niekoľko dramatizácií. Prekladala a prekladá z angličtiny (napríklad poviedky FS Fitzgeralda, detektívky A. Christie, R. Chandlera, ES Gardnera), ale predovšetkým z poľštiny.
Z poézie sú to najmä súdobí poľskí básnici Zbigniew Herbert, Czesław Miłosz, Tadeusz Różewicz a Wisława Szymborska, ale aj veľkí básnici minulosti JA Morsztyn, Adam Mickiewicz, Maria Konopnicka, Bolesław Leśmian, Józ.