V rámci obrodenskej literatúry predstavuje reflexívna báseň Vznešenosť prírody významný pokus o náročnú poéziu porovnateľnú s vrcholnými dielami dobovej európskej literatúry. Autor v ňom našiel nové možnosti českej poézie prekonávajúcej puchmajerovskú tradíciu. Text pripravil (vrátane prvej časopiseckej verzie Vznešenosť prirodzenosti) a okomentoval Robert Ibrahim. Próza Cesta do Talianska je inšpirovaná cestou, ktorú Polák absolvoval ako pobočník rakúskeho podmaršálka Františka Kollera. Vo svojom žánri predstavuje prvé veľké dielo obrodenskej prózy. Naše vydanie vychádza z textu, ktorý pre Odeon pripravil na konci sedemdesiatych rokov Alexander Stich (pod menom Felicitas Wünschová) a ktorý revidovala Markéta Selucká. Komentár k Ceste do Talianska napísal znalec dobového českého aj európskeho literárneho kontextu Zdeněk Hrbata. Blúdo mnohým údolím tunajším, neskôr som poznal, že proti vlasti nespravodlivo som súdil, zabudnutá na príjemné a bavné chvojnaté hory, ktoré čistovlnná Sázava pretýka, na hrdé, divoké brehy labské k Ousti, na rozmanité vidiecke oblasti Adersbachu, a zdalo sa mi tie obrazy, ktoré tu prirodzenosť maľovala, vo svete nie je. Veľa cudzích so mnou tak zmiešalo; avšak každá nepatrnosť, ktorú v cudzine nájdeme, zdá sa oveľa dokonalejšia a vzácnejšia ako tá sama v slovenskej vlasti.