Zbierka Ymiho lebka odráža autorov úzky vzťah k Islandu, o ktorého literárnu tradíciu i súčasnosť sa Miroslav Pech niekoľko rokov intenzívne zaujíma a ktorý navštívil. Jeho poézia často vyviera zo zmyslových vnemov, ale aj z dojmov, ktoré v ňom zanechala islandská krajina vo svojej monumentálnej veľkoleposti, k človeku často anorganicky ľahostajná av besnení živlov často aj vyslovene krutá. V časoch, keď boli obyvatelia ostrova voči prírodným silám oveľa bezbrannejší ako dnes, v nej ich údel nadobúdal rozmery až fatálnych drám, kedy smrť im bola verným sprievodcom. Ale nielen tieto okolnosti sú námetom mnohých kľúčových básní. Je ním aj duch Islandu, tak ako sa odráža v nordickej mytológii a ságach či ľudových poverách o „skrytých ľuďoch“.

Miroslav Pech dal o sebe ako spisovateľ prvýkrát výraznejšie vedieť súbory osobito pojatých realistických poviedok Napíšem Pavle, Ohromne vtipné videá a Američania jedia kaktusy, ktoré vyšli v polovici minulého desaťročia. Po nich nasledoval jeho rovesníkmi kladne prijatý generačný román Cobainovi žiaci a rad titulov inšpirovaných žánrom hororu (Mainstream, Dieťa tmy, Hranice už nie sú, oci aj.). Roku 2022 vydal pod názvom Marabu svoju básnickú prvotinu, ku ktorej napísaniu ho podnietili predovšetkým bolestné straty dvoch veľmi blízkych ľudí.