Akú šancu má vzťah dvakrát rozvedeného tridsiatnika, od konca vojny komunistu i autora veršov oslavujúcich Stalina, s dvadsaťdvaročnou študentkou filmovej dramaturgie, pochádzajúcej z rodiny bytostných demokratov? Navyše v dobe, ktorá vojde do dejín, pretože sa v nej udá pokus opraviť neopraviteľné - politický systém "reálneho" socializmu - bez toho, aby sa reforma dotkla posvätných kráv, akými boli vedúca úloha komunistickej strany, riadené hospodárstvo a členstvo vo Varšavskom pakte, ktorého zmyslom nebola obrana, ale útok…
Pre odpoveď vyvinul Pavel Kohout svojbytnú metódu, ktorú nazval „memoáromán“. Pravdivé príbehy nelíčia reportáž, ale kombinované literárne žánre. V diele sa splietajú tri prúdy: Denník občana, líčiace zrenie mladíka podobného autorovi od sovietskych tankov, ktoré mu v roku 1945 priniesli slobodu, k tým istým tankom, ktoré v roku 1968 jeho vlasť ujarmili. Denník turistov sleduje výlet do Talianska dvoch Čechov podobných spomínanej dvojici, ktorá bola pre odlišné názory na rozchode, ako ich práve okupácia spojila pre ľudské navždy. A Denník spisovateľa je autentický záznam autora, mapujúci slávne roky 1967 a 1968.

Čitateľ môže čítať skladbu buď, ako je napísaná, alebo jej tri zložky zvlášť. Tak aj onak ho čaká jedinečný vhľad do moderných dejín aj do dvoch súkromných životov – spisovateľov Pavla Kohouta a Jeleny Mašínovej.