František Novotný (1886-1961) sa rozhodol odovzdať svojim deťom správu o dobe, v ktorej žil. Písal pre budúcnosť, a tak vedel, že čo sa zdá byť atraktívne v prítomnosti, časom na hodnote obvykle stráca, zatiaľ čo ako najcennejšie sa môžu ukázať veci a deje zdanlivo všedné: zákruty príbuzenských vzťahov, príhody z rodných Koryčan, z gymnázia v Kyjove, z Viedne, Malenovic: morytáty, neuveriteľné historky a okrem toho týždenný jedálniček, zoznam plodín na záhradke... Hoci jeho putovanie vrcholí účasťou na dramatických udalostiach prvej svetovej vojny na východe Ruska, rozprávanie pôsobí plastickejšie ako iné vojnové pamäte práve preto, že je napísané v kontexte onej "všednodennosti". Autor rozpráva jednoduchým jazykom o obyčajných, ale skutočných ľuďoch a ich osudoch, uľahčuje tak pochopiť ich a vcítiť sa do nich. František Novotný napísal vlastne realistický román a poslal ho nielen synom, ale nám všetkým ako správu vo fľaši; je v nej zapečatená sto rokov stará minulosť, jej farby a vône, a predovšetkým napínavý príbeh, ktorého osnovu splietal skutočný život.