Švajčiarskeho spisovateľa Ludwiga Hohla (1904-1980) možno priradiť k Robertovi Walserovi aj Arno Schmidtovi, je to rovnaký solitér a "enfant terrible" švajčiarskej nemecky písané literatúry. Žil a pracoval vyše dvadsať rokov v materiálnej núdzi a sociálnej izolácii. Hohlové texty Zápisky alebo O neunáhlenom zmierení, napísané v rokoch 1934-1936 sú jeho najhlbším a tiež najuznávanejším dielom, vyznačujúcim sa miestami až radikálnym modernizmom. Sú písané literárne filozofickou formou a prekračujú žánre traktátov, krátkych próz a básní, zďaleka nie sú svojou povahou iba aforizmami, ale je možné ich čítať ako partitúru diela uzavretej štruktúry.