V rokoch 1985-1989 si Miroslav Červenka zaznamenával akýsi "duchovný denník", v ktorom sa vyrovnával s udalosťami prichádzajúcimi zvonku aj s udalosťami svojho vlastného osobnostného zrenia. V denníku sa podivuhodne zmiešalo bytostné zaujatie otázkami poézie a umenia vôbec, poetologická a versologická erudícia s vyhraneným postojom občianskym, nepripúšťajúcim žiadne kompromisy s panujúcou mocou. To všetko a ešte mnohé iné, komentované podnety zo širokej oblasti kultúry, filozofie, náboženstva, z histórie i súčasnosti, a však tiež nezanedbateľné živé a presné dojmy z prírody, to všetko sa v Červenkovom Záznamníku prelínalo s nevšednou bezprostrednosťou. (...) Záznamy z konca osemdesiatych rokov nadobúdajú na dramatickosti. K "starostlivosti o duši" pribudla potreba konať. Rozbiehajú sa mnohé aktivity, samozrejme neoficiálne, prednášky, diskusia na krúžkoch organizovaných po bytoch, večerná univerzita pre tých, ktorým by bola za daných pomerov odopretá. O tom všetkom a tiež o správaní ľudí v tej pohnutej dobe, o zmýšľaní a správaní statočnom i nízkom zanechal Červenkov Záznamník prísne, ale spravodlivé svedectvo. Udalosťami na jeseň roku 1989 Červenkove záznamy končia.