Hlavným hrdinom strhujúceho debutu amerického prozaika Brendana Kielyho Zimné evanjelium je obyčajný šestnásťročný stredoškolák Aidan. Potají rodičom kradne sedatíva a alkohol a riešia zdanlivo banálne problémy so spolužiakmi a učiteľmi. Lenže pod šupkou na prvý pohľad ospalého mestečka kdesi na východnom pobreží USA kúsok od New Yorku tiká časovaná bomba.
Autor sa príbehom Aidana vracia k jednému z najväčších škandálov novodobých amerických dejín - sexuálnemu zneužívaniu detí zo strany kňazov. Nejde však bulvárnou cestou, nemá rád v explicitných sexuálnych scénach ani dramatických citových výlevoch. Je skôr psychologickou štúdiou jednej z obetí, kedy sleduje Aidanove snahy vyrovnať s celou skúsenosťou, počínajúc absolútnym popretím po finálnom uvedomení si, že mlčať znamená dovoliť, aby sa rovnaké veci diali ďalej aj iným. Ostatne, ako hovorí jedna z postáv: Nie je to len o tom, že vám niekto ublíži. Vy ho tým pripravíte aj o budúcnosť. Je to, ako by ste mu to robili znova a znova.
Zimné evanjelium navyše nie je len obžalobou kňazov, ktorí zneužili dôveru svojich zverencov. Je obžalobou celej americkej spoločnosti, a to predovšetkým bohatých "bielych" komunít Nového Anglicka, v ktorých sa dospelí ženú za pochybnými hodnotami a prehliadajú do očí bijúce volania o pomoc svojich osamelých a mnohokrát aj zanedbávaných detí, ktoré túžia rovnako ako všetky deti po jedinom: láske a pozornosti.