Nie je pravidlom, že autor, ktorý svojim prvým románom zaujme nevšednosťou, hĺbkou i pravdivosťou, dokáže znovu zaujať as ešte väčšou silou presvedčiť, že jeho písanie nie je len šikovným skladaním slov, ale predovšetkým skutočným oznámením. Tomášovi Zmeškalovi sa to po úspešnom debute Milostný list klinovým písmom jeho druhým románom Životopis čiernobieleho jahňaťa podarilo. Čerpal tentoraz zo skúsenosti osobnej, a napriek tomu znovu podal svedectvo o celej českej spoločnosti, o nás samotných. Ukazuje čitateľom situácie života a správania, ktoré si väčšina z nás v našej bielej koži vôbec nedokáže predstaviť, a to dokonca ani tí, ktorí sami seba považujú za bezpredsudočné, otvorené a tolerantné. Zmeškal svojím osobitým uhlom pohľadu opísal dobu 60. až 80. rokov, ktorú si dnes hocikto idealizuje, či už pre jej myšlienkovú plochosť, a teda nenáročnosť, alebo z hľadiska spomienkového optimizmu, pretože vtedy sme boli mladí a krásni. Ukazuje nám svet, v ktorom nič, čo spoločnosť ponúka, nefunguje normálne, a dokonca aj to, načo sa dá obvykle aspoň trochu spoľahnúť, teda city a rodinné väzby, je deformované na nepoznanie, pretože - slovami samotného autora - "história..." svojim veľkým zadkom zasadla súkromné okamihy šťastia a roztlačila ich na nepoznanie“.