Ďalšia kniha Martina Ryšavého, oi autora oceňovaných próz Cesty na Sibír a Vrač, je románom v odoslaných listoch. Ich pisateľka, po celý život spätá s drsným a prízračne pôsobiacim severočeským regiónom, sa v nich zo svojich životných skúseností spovedá mužovi, ktorý v nej údajne vzbudil dôveru po jedinom letmom stretnutí; kniha však neobsahuje žiadnu jeho odpoveď. Zlaté videnie tak môžeme čítať ako nejednoznačným interpretáciám otvorenú správu zo života súčasnej hrdinky opakovane sklamávané pri hľadaní trvalejších istôt, napríklad prostredníctvom alternatívneho životného štýlu. Na mieste adresáta sa ocitá čitateľ, ktorý okrem iného stojí pred otázkou, či protagonistka trpí fatálnou nezakotvenosťou pre svoju zásadovosť a hrdý vzdor voči autoritám a bežným očakávaniam, alebo či on sám sa nakoniec nestáva obeťou jej manipulatívnej hry.