Zošit je zostavený z tvorby Šesťtričiatnikov, uverejňovanej v samizdatových časopisoch Rozhovory 36 a Strieborný vietor. V knihe sa objavujú okrem iného Havlove neznáme texty z jeho najskoršieho obdobia, objavené v hlbinách Hrádečku.

Šesťdesiattri boli "prvou partiou", ktorú okolo seba Václav Havel zhromaždil, keď jemu a všetkým ostatným bolo sedemnásť rokov. Išlo zaiste o "partu" dosť výnimočnú - partiu tínedžerov s ambíciami literárnymi, politickými a filozofickými, ktoré sa cieľavedome míňali s literárnymi, politickými a filozofickými prúdmi svojej doby, najtemnejších stalinských rokov. Václav Havel vtedy robí vlastne to isté, čo bude robiť v šesťdesiatych rokoch, keď sa pokúsi nájsť platformu nezávislej tvorby a myslenia naprieč smermi v časopise Tvár. A robí to isté, čo bude robiť v sedemdesiatych rokoch, keď zorganizuje ďalšie spoločenstvo nezávislých osobností kultúry, myslenia i politiky - Chartu 77. A robí koniec koncov to isté, čo bude robiť v deväťdesiatych rokoch, keď bude napriek tendencii k úplnej identifikácii politiky so straníctvom hlásať " nepolitickú politiku" - politiku, ktorej nositeľmi by mali byť integrálne nezávislé osobnosti, pre ktoré je politická príslušnosť len druhotná. Keby pre nič iné, teda preto je poučné čítať tieto najskoršie, teenagerovské texty Václava Havla a členov jeho "prvej party" - jeho "protocharty".

(z predslovu Martina C. Putny ku knihe Rozhovory 36, Strieborný vietor)